Ako sa spieva v známej pesničke: „Úsmev, vie ho každé dieťa...“  , a vedel ho aj don Bosco. Koniec koncov, je to spôsob ako sa pozeral na mladých. Vždy s úsmevom.

Kopánčari sa prvú februárovú nedeľu stretli, aby si pripomenuli prácu  tohto svätca na tradičnej slávnosti Úsmev dona Bosca. Odhadovaný počet ľudí, ktorí sa zúčastnili na tejto udalosti je 500. Počet návštevníkov bol tak veľký, že takmer padla Hviezda. Kino Hviezda v Trnave bolo miestom konania tohtoročnej slávnosti, keďže Oratórium nemá dostatočne veľké priestory, aby sa doň všetci účastníci zmestili.

Sme jedna rodina. Nejde o žiadnu politickú stranu, ale o vetu, ktorá bola témou celej slávnosti. V jedenástich krátkych scénkach odovzdali deti a animátori z oratória a zo škôlky sv. Alžbety svojmu publiku hlboké myšlienky, štipku humoru a aj kúsok svojich srdiečok. Publikum naopak obdarilo účinkujúcich burácajúcim potleskom, smiechom a v nejednom prípade aj slzami. „Som rád, že sme spoločne vytvorili rodinnú atmosféru a tak oslávili sviatok don Bosca. “  vyjadril svoje pocity spoluorganizátor slávnosti Lukáš Matula.

Jednu scénku si pripravili aj sami Saleziáni. V nej ukázali prácu známeho saleziánskeho kňaza  Titusa Zemana, ktorý je blízko blahorečenia. S dávkou humoru bratia predviedli ako Titus Zeman za komunizmu prevádzal skupiny ľudí cez hranice, aby ich zachránil, za čo nakoniec niesol dôsledky. Scénka skončila myšlienkou, ktorá má veľký význam aj v súčasnosti a je hlavnou motiváciou saleziánskych diel: „Ešte je veľa mladých duší, ktoré treba previesť na druhú stranu.“

Na záver udelil všetkým direktor saleziánskeho diela na Kopánke don Peter Jacko požehnanie. Prejavil aj nádej, že o rehoľné povolania v budúcnosti nebude núdza.  Nádej, že sa objaví ďalší Titus Zeman, ktorý bude s obetavosťou a láskou slúžiť Bohu a prevádzať mladé duše na „druhú stranu“  podľa hesla dona Bosca: „Da mihi animas!“ , daj mi duše (a ostatné si vezmi).