Ako lepšie si uctiť sviatok nášho patróna (nás mužov) sv. Jozefa, ako spoločným stretnutím? Veru lepšie nás nenapadlo. Tak sme sa rozhodli, že síce s malým predstihom, ale stretneme sa.

 Kľúčové rozhodnutie bolo nedávať na toto stretnutie žiadne limity a obmedzenia. Jediným bolo aby bol človek muž a mal viac ako 18 rokov. Piatok pred sviatkom nášho patróna sme začínali výhradne "našou" svätou omšou o 19:30. Kostol plný chlapov, všetkých generácií od mladých úch až po zaslúžilých seniorov. Ani jedna žena. Vonku tma. Vnútro kostola osvetlené viac menej len voskovými svietidlami. Už pri prvých akordoch gitary sa celý kostol zvláštne rozhuhlal a táto huhlavá, dunivá atmosféra sa niesla celou omšou. Čítanie a kázeň o inom Jozefovi, čo ho bratia hodili do cisterny a napokon predali. O tom ako sa musíme naučiť prijať stratu istôt a ako zvláštne si nás vychováva On, aby sme naplno dôverovali len Jemu. Myslím, že kázeň zasiahla každého bez rozdielu veku. Potom až rituálne tiché zostúpenie o poschodie nižšie. Za svetla kahancov tam čakali pripravené stoly s dvoma všeobecne ladenými, no aj tak osobnými otázkami. Za trinástimi stolmi sedelo asi 130 chlapov. Rozprávali k veci. Neriešili celosvetové problémy a politiku, ako občas zvyknú. Pri stoloch pomiešané generácie, ktoré sa stávali sebe navzájom obohatením. Napokon skromné pohostenie opatrené dišpenzom a pokračovanie v rôznych debatách. Každý išiel domov ako uznal za vhodné. Najväčší vytrvalci pomohli upratať veci. A osoch? Keď sme sa v nedeľu po omši pohľadmi stretali, cítili sme, že prakticky sa síce nepoznáme viac a ani lepšie, ale sme si vzájomne bližší, oveľa bližší.

2017-muzi-clanok

aug
23

12:00 23.08. - 13:00 27.08.

aug
25

25.08. - 29.08.

aug
30

30.08. - 02.09.

aug
30

30.08.

sep
8

08.09. - 10.09.