Sme jedna rodina“, takto znejú slová, ktoré opisujú naše stredisko, našu saleziánsku rodinu, ktorá sa neustále rozrastá a nadobúda čím ďalej tým väčší počet členov. Pred letom sa naša „rodina“ opäť o niečo rozrástla, a to vďaka príchodu nového diakona Mareka Vaška.

 

Celkom rýchlo k nám zapadol a deti i starší si ho veľmi obľúbili. Mnohí mali možnosť sa s ním zoznámiť, či už na veľkom letnom tábore, prímestskom tábore alebo aj vo večernom oratku. Mareka sme sa spýtali pár otázok, vďaka ktorým tí, ktorí ho ešte nepoznajú majú možnosť sa o ňom dozvedieť pár zaujímavých informácií.

 

Odkiaľ pochádzaš?

Pôvodom pochádzam zo Šamorína, pretože môj otec tam bol pracovne prevelený. Povolaním bol vojak. Korene mám však v Trnave i v Seredi. Tu v kostole som bol dokonca i pokrstený saleziánom dr. Blehom v roku 1988.

 

Prečo si sa rozhodol stať kňazom?

Že by ma Pán Boh povolával ku kňazstvu mi napadlo až keď som spoznal saleziánov. Veľmi sa mi zapáčilo ako prežívajú kňazské povolanie v komunitách, radostným a veselým štýlom života, s mladými a pre mladých. Práve tieto príklady prežívania kňazského povolania ma priviedli k rozhodnutiu kráčať s Bohom touto cestou.

 

Nad akým povolaním si rozmýšľal predtým, ako si sa rozhodol stať kňazom?

Telocvikár, tréner volejbalu, plavčík, animátor, informatik, pilot stíhačky, vojak ... Bolo toho veľa ale počas školy ma držal najmä ten šport.

 

Kedy ti tak došlo že ťa „Boh volá“?

Najprv to bola iba taká bláznivá myšlienka, no v štvrtom ročníku gymnázia som sa tým začal naozaj zaoberať. To som mal cca 17-18 rokov.

 

Mal si niekedy pochybnosti o svojom povolaní?

Áno. Naši predstavení mi sprostredkovali ročnú skúsenosť „normálneho“ života. Keďže som do formácie išiel dosť skoro po strednej škole, umožnili mi vyskúšať si, čo to znamená vstávať skoro ráno do práce, mať šéfa a pod. Nebolo to vždy až také ľahké, no teraz som za to veľmi vďačný.

 

Mal si niekedy priateľku?

Áno mal. Počas strednej školy a chodili sme spolu okolo jedného roka. Nedopadlo to najlepšie, nebol som na vzťah pripravený, zrelý a popri všetkom čo som robil som jej nevenoval dostatok času a pozornosti. Dvakrát by som už tú istú chybu nespravil. Momentálne sme kamaráti a vo všetkom jej fandím.

 

Ako si myslíš, že vieš prispieť do saleziánskej komunity?

Občasnou kázňou, pomocou okolo domu, umytím riadu, prítomnosťou vo večernom oratku, pomocou so všetkým o čo ma požiadajú a ešte sa posnažím príliš bratom nezavadzať. Je dosť ťažké začleniť sa, kdeže vieš, že si tu len chvíľu.

 

Aký máš názor na naše stredisko, saleziánsku rodinu, na všetky možné akcie, tábory ktoré usporadúvame?

Už dlhšie som nemenil komunitu na Slovensku a posledných 5 rokov som chodil do Partizánskeho, takže som sa veľmi tešil, no mal som aj obavy, čo ma čaká. Napokon, som tu predsa našiel veľmi super, milých, priateľských mladých ľudí. Veľmi sa mi páči atmosféra v stredisku aj na táboroch. Taktiež ma veľmi zaujalo, že animátori na táboroch pracovali podľa saleziánskeho hesla „idem ja“.

 

Zúčastnil si sa aj iných táborov mimo nášho strediska?

Od mojich pätnástich rokov, kedy som bol na tábore prvý a poslednýkrát ako dieťa som zažil už 28 pobytových a prímestských táborov a pamätám si zážitky z každého jedného z nich. Tábory sú taká moja srdcovka.  

sep
29

29.09. - 01.10.

okt
4

04.10.

okt
4

04.10. 17:00 - 19:30

okt
5

05.10. 18:00 - 20:30

okt
6

06.10. 15:00 - 19:00