Iste sa ma mnohí budú pýtať ako bolo na rodinnom tábore. Bolo....

.... fantasticky to môžem povedať úprimne. Aspoň ja som to tak vnímal. Len neviem čo spomenúť skôr. Boli sme ubytovaní v malebnom prostredí Oravy, na brehu priehrady, s výhľadom na Roháče. Tento rok sa nám v rámci programu podarilo zostrojiť a spojazdniť stroj času, ktorý poháňal škrečok Muffin. Večerný program pre rodičov sa niesol v podobe návratu do školských lavíc. Úlohou dospelých bolo, čo najviac sa priblížiť výzoru školáka. Myslím že pohľady na mnohých sa nám budú len ťažko zmazávať z pamäte viď. Bresťo, Jano Tomko, Loško či jeho spolužiačka Mária. Celodenný výlet do rezortu Villa Betula bol síce cestovateľsky náročnejší, no myslím, že každá veková kategória si tam našla svoju obľúbenú atrakciu. Všetky dni sprevádzala pokojná a priateľská atmosféra. Jedlo nám chutilo a najväčšími hitmi bola krupičná kaša na raňajky a mimoriadne chutné bryndzové halušky. Nedá mi nespomenúť prítomnosť saleziánov a sestry saleziánky. Bolo zaujímavé sledovať sestru Elen v akcii a tiež striedajúcich sa saleziánov. Myslím, že mimoriadne sa do pamäti tohoto ročníka zapíšu aj ranné detské modlitby (kázne sestry Elen) ako aj Jankova dôkladná príprava na kázeň. Zberateľský fenomén „Nápokéém on je" v tlačenej verzii zasiahol aj naše deti a bol to zásah do čierneho.

Na záver treba dodať, že počas tábora nebolo týrané žiadne zviera a Muffinovi sa v dražbe našiel krásny nový domov. Mimochodom stal sa asi najdrahším škrečkom v histórii.

• Predch.
• Nasl.