Naša saleziánska rodina sa stále rozrastá a vytvára jedno veľké spoločenstvo plné lásky k Bohu. Nedávno do nej pribudol aj nový člen Matej Fabian. Počas jeho doterajšieho pobytu na Kopáne mal tú možnosť všimnúť si, ako fungujeme, taktiež sa aj zapojil do veľa akcií, ktoré Saleziáni organizujú a spoznal veľkú časť oratka. Všimnúť ste si ho mohli nielen medzi múrmi kostola, ako miništranta, ale aj na Veľkom letnom tábore, animátorských výletoch a aj vo večernom oratku. Rozhodli sme sa položiť Matejovi pár otázok, aby tí, ktorí ho ešte nepoznajú, nepremeškali možnosť spoznať ho trochu hlbšie.


Odkiaľ si ku nám prišiel?
Z Bratislavy.


Bol si vedený už od detstva ku viere?
Áno, odmalička, v rodine i na cirkevnej ZŠ a Gymnáziu sv. Uršule v Bratislave, a v rôznych cirkevných spoločenstvách.


Ako sa vyvíjal tvoj vzťah s Bohom? Boli v tvojom živote nejaké kľúčové momenty, ktoré tento vzťah výrazne ovplyvnili?
Nemám výrazné kľúčové momenty. Skôr to bol postupný rozvoj viery doma, v škole, na stretkách. Ale ku saleziánom som nechodil. Boli to stretká, duchovné obnovy a tábory v iných spoločenstvách.


Rozhodol si sa pre kňazstvo zo dňa na deň alebo sa ti k tomu viaže nejaký určitý okamih?
Bol to proces. V mojom srdci rástla túžba a tá sa živila aj rôznymi momentmi a skúsenosťami v duchovnom živote. Vždy ma povzbudzovali k zasväteniu rehoľníci, muži a ženy, na ktorých živote bolo vidno úprimnú radosť.


Mal si niekedy priateľku?
Platonicky som bol zaľúbený viac krát, aj som sa na VŠ pokúšal o jeden vzťah, ale nevyšlo to.


Prečo si sa rozhodol stať sa Saleziánom/kňazom?
Konkrétnym podnetom pre mňa bolo spoznanie saleziánov počas prípravy na "malú misiu" na Ukrajine cez o.z. Savio.

Chcel si byť už od začiatku kňazom? Aké iné povolania ťa lákali?
Chcel som byť všeličím :-) Učiteľom, podnikateľom, architektom...


Navštívil si aj iné strediská, či farnosti v ktorých si pôsobil? Kde to bolo?
V našej formácii som začínal rokom v Košiciach na Kalvárii, potom som bol rok v noviciáte v Poprade, tri roky v ponoviciáte v Žiline a dva roky asistentskej praxe som strávil v stredisku v Prešove.


Čo považuješ na Kopánke za najzaujímavejšie v porovnaní s inými miestami, kde si pôsobil?
Hneď na začiatku ma prekvapil Veľký letný tábor svojím rozsahom - počtom účastníkov chlapcov a dievčat v rôznych vekových kategóriách, a aj počtom animátorov. Ten tábor mi pripomínal takú malú dedinu, v ktorej sme fungovali ako jedna rodina. Tiež som sa tu v Trnave prvýkrát stretol s intenzívnou spoluprácou so sestrami saleziánkami. Akurát v Košiciach na Luníku 9 a na Troch hôrkach som zažil takúto spoluprácu, ale v Poprade, Žiline ani v Prešove sestry nie sú.

Aký najsilnejší a najkrajší zážitok si zažil zo všetkých akcií, ktorých si sa zúčastnil?
Pre mňa je vždy veľkou odmenou za každú aktivitu, keď vidím že to malo zmysel. Že to nejakým spôsobom pomohlo mladému človeku. Najmä ma vie potešiť, keď vidím, ako sa z účastníkov na stretkách stávajú animátori pre iných a že z animátorov sa zas stávajú zrelí dospelí ľudia, schopní prevziať v živote zodpovednosť a priniesť nejaké dobro do spoločnosti. Ako to chcel Don Bosco: dobrí kresťania a čestní občania.

Čo pre teba znamená byť animátorom?                                                                                                                                                                                                                  Je to pre mňa príležitosť vychovávať. Odovzdávať niečo z toho, čo mňa oslovilo, malo a má hodnotu v mojom živote a čo chcem dávať ďalej. V našich Stanovách sa píše, že našou najhlbšou radosťou je zjavovať všetkým nesmierne bohatstvá Ježišovho tajomstva. A pre mňa je to radosť.

Čo vnímaš ako veľké pozitívum na tvojom povolaní?
Kedykoľvek môžem prísť pred Ježiša prítomného v Eucharistii a vyrozprávať sa mu. Nie každý má Sviatosť Oltárnu v dome :-) Potom je to bohatstvo bratov a široká saleziánska rodina. A samozrejme živosť a akčnosť, ktorú vnímam od mladých, nie je to žiadna nuda.


Mal si niekedy pochybnosti o svojom povolaní?
Áno. Pochybnosti sú normálna vec. Ja som sa však dostal do hlbšej krízy, ktorá ma viedla nakoniec k tomu, že som neobnovil sľuby a na rok odišiel od saleziánov. Tento rok máme také skúšobné obdobie, či ma zoberú späť. Prežívam to pokojne, lebo som si uvedomil, že nakoniec nie je dôležité kde som, ale že tam, kde som, je so mnou prítomný Pán.


Je podľa teba náročné stať sa kňazom?
Myslím si, že je to rovnako náročné ako sa stať otcom alebo mamou. Do každého z nás Boh vložil určité dary, ktoré nás uschopňujú k nejakému povolaniu. Väčšou výzvou ako sa stať kňazom je pre mňa byť dobrým kňazom a rehoľníkom, teda zachovať si nadšenie a vernosť v povolaní.


Ako si myslíš, že vieš práve TY prispieť do saleziánskej komunity?
To môžu posúdiť druhí a ukáže sa to asi až po čase. Snažím sa ako viem. Verím, že ma sem poslal Pán a on vie dobre prečo.


Akú radu by si dal tým, ktorí možno práve hľadajú „tú pravú cestu“ a nevedia sa rozhodnúť pre svoje povolanie?
Určite odporúčam nájsť si dobrého duchovného sprievodcu - duchovného otca/mamu, s ktorým sa pravidelne stretávaš. Pre mňa to bola veľká pomoc, a stále je, na ceste povolania a kresťanského života. Je to človek, ktorému sa nebojíš porozprávať o sebe všetko, ktorý ťa chápe, rešpektuje tvoju slobodu, v ktorom máš úplnú dôveru, a ktorý ti pomáha rozlíšiť Božie stopy v tvojom živote. Taký človek je poklad.

 

Ďakujeme!

júl
5

14:00 05.07. - 15:00 11.07.

júl
20

20.07. - 24.07.

aug
1

01.08. - 09.08.

aug
13

13.08. - 16.08.

aug
20

20.08. - 23.08.

sep
3

10:00 03.09. - 11:00 06.09.

okt
28

16:00 28.10. - 17:00 31.10.

nov
2

02.11. - 08.11.

dec
5

05.12.

dec
8

08.12.

dec
24

24.12.

dec
25

25.12.

dec
26

26.12.

jan
1

01.01.

jan
31

31.01.